RUŽOMBEROK CHCEME OK
Petícia odovzdaná.
1944 podpisov.
Ďakujeme.
Poučenie z kauzy "benzínka"

www.niebenzinke.sk
(Niekoľko návrhov vedeniu mesta Ružomberok a poslancom mestského zastupiteľstva ako v budúcnosti zabrániť sporným prenájmom mestských pozemkov ako to bolo v prípade parcely KNC 5965/2.)
Iniciovať odbornú diskusiu
Vedenie mesta by malo iniciovať odbornú diskusiu o dôsledkoch dobudovania diaľnice
D1 na budúci rozvoj Ružomberka. Čo prinesie odklonenie východo-západného tranzitu
mimo centrum mesta? Aké možnosti nám to ponúkne? Budeme môcť nanovo premyslieť
vnútromestský dopravný systém? Otvoria sa nové možnosti využitia nábrežia Váhu?
Dokážeme sa vrátiť k niektorým pôvodným kvalitám sútoku Revúcej a Váhu s Kaštieľom
sv. Žofie?
Odborná diskusia by mala viesť k dlhodobej vízii rozvoja centrálnej mestskej zóny
a nábreží Revúcej a Váhu. Je nevyhnutné, aby takáto vízia vzišla z konsenzu odborníkov
aj občanov, keďže jej napĺňanie presahuje jedno volebné obdobie a realizuje sa dlhodobo
v postupných krokoch.
Účinným a nie veľmi nákladným spôsobom ako vyprovokovať takúto diskusiu je
napríklad workshop študentov architektonických škôl. (V tomto môžu byť nápomocní aj
miestni architekti.)
Pripravovať územné plány zón (prioritne CMZ)
Opakovane sa ukazuje, že územný plán v mierke 1:10 000 nie je dostatočným nástrojom
pri zodpovednom budovaní mesta. Takto spracovaný územný plán by mal slúžiť ako
základ pre plánovanie v menších mierkach a nie ako finálny dokument, ktorý vypovedá
o budúcom rozvoji mesta. Bez rozpracovania územných plánov zón, ktoré v detailnejších
mierkach definujú vymedzené celistvé územia vrámci katastra mesta, nie je možné
cieľavedomé plánovanie. Kvalitný územný plán zóny je zároveň návodom pre serióznych
podnikateľov ochotných investovať. Predstavuje totiž pravidlá, ako sa na danom území
možno správať a vyjadruje odborný názor ako si samospráva predstavuje budúci rozvoj
daného územia. Samospráva, ktorá nemá názor na budúci rozvoj svojich cenných častí
reaguje iba pasívne a ad hoc na výzvy z podnikateľského prostredia a často ani nevie
odlíšiť správne riešenie od škodlivého. Myslíme si, že kompetentná samospráva by mala
byť aktívna a mala by na investorov čakať pripravená – s formulovaným názorom na svoj
budúci rozvoj. Na toto slúži územný plán zóny, ktorý aplikuje výledky odbornej diskusie
(urbanisticko-architektonickej súťaže alebo workshopu). Najvyššiu prioritu by mal mať
územný plán centrálnej mestskej zóny (CMZ).
Zverejňovať návrhy na odpredaj a prenájom pozemkov v CMZ
Všetky návrhy na odpredaj a prenájom pozemkov v CMZ zverejniť 15 dní pred rokovaním
MsZ, ktoré ich bude schvaľovať na 10 dní na úradnej tabuli a na internetovej stránke
mesta. Rovnako všetky návrhy na zmeny takýchto uznesení o predaji alebo nájme.
Zaviesť verejnosť rokovaní mestskej rady
Aby bolo vždy dopredu jasné, ktorý bod sa bude kedy prerokovávať v MsZ a zabránilo sa
„taktizovaniu“ - sťahovaniu a pridávaniu jednotlivých bodov na poslednú chvíľu do MsZ.
Slovo pre verejnosť
Zaviesť bod “Slovo pre verejnosť” ako povinný a pravidelný bod rokovania každého MsZ,
na ktorom môžu občania predniesť svoje preblémy pred poslancami MsZ.

www.niebenzinke.sk
Ak ste proti benzínke, stiahnite si petičný hárok, vyplňte ho a doneste do Čajovne Relax na ulici Podhora č.37 alebo pošlite na adresu predsedu petičného výboru, ktorá je uvedená v spodnej časti hárku.
Ak sa vám nedá podpísať a odovzdať hárok v Ružomberku, podporte petíciu cez internet
PREČO RUŽOMBEROK NIE JE OK?
LEBO ĽUDIA, KTORÍ NEHRAJÚ FÉR SÚ ZVÝHODŇOVANÍ PRED SLUŠNÝMI
OBČANMI A NAZÝVAME ICH STRATEGICKÝMI INVESTORMI.
Spoločnosť
Europetrol ukázala cestu ako sa ľahko a lacno dostať k mestskému pozemku. Najlepšie
je pozemok si dlhodobo prenajať. Pri tom sa vyhnúť verejnej súťaži – trikom s osobitným
zreteľom. Napríklad dať mestu dar 15 000 €. Ďalším krokom je schválenie prenájmu
v MsZ. Tu, v záujme zabezpečenia si najnižšej možnej cenu prenájmu deklarovať verejnoprospešný
zámer – napríklad vybudovanie parkovacích miest. Po odklepnutí takéhoto
prenájmu poslancami a podpise zmluvy, zmeniť zámer. Napríklad ako Europetrol –
6 dní po podpise zmluvy ohlásiť to, čo viacerí predpokladali od začiatku: na sútoku Váhu
a Revúcej má byť „benzínka“.
LEBO PRIMÁTOR SA SPRÁVA AKO LOBISTA „STRATEGICKÝCH INVESTOROV“
A NIE AKO OBHAJCA VEREJNÉHO ZÁUJMU.
Prešiel iba rok odvtedy, čo
Ján Pavlík oblepil mesto plagátmi so svojou vľúdnou tvárou a heslom: Počúvajme spolu
naše mesto! Zrejme myslel jedným uchom dnu a druhým von. Ako inak si vysvetliť jeho
niekoľkomesačný aktívny lobing v prospech spoločnosti Europetrol? Obchádzal poslanecké
kluby, presviedčal príslušné komisie pri MsZ. Ani sa nepokúšal presvedčiť nás svojím
konaním, že mu ide o verejný záujem. Celý čas obhajoval obchod, ktorý považujeme za
nevýhodný pre mesto Ružomberok. Poškodil tým aj nás – občanov mesta Ružomberok.
LEBO 16 POSLANCOV MSZ HLASOVALO ZA TENTO POCHYBNÝ
OBCHOD.
Ján Bednárik, Stanislav Bella, Martina Camberová, Juraj Čech, Pavol Fischer,
Jana Halušková, Radislav Kendera, Mária Kramárová, Vladimír Lajčiak, Martin Motyka,
Michal Slašťan, Peter Slašťan, Anna Šanobová, Pavel Šípoš, Adriána Trangošová, Ladislav
Valent.
LEBO DOVOLÍME, ABY SA OPAKOVALI TIE ISTÉ CHYBY.
V roku 2001
mesto predalo svoju najvýznamnejšiu pamiatku – Kaštieľ sv. Žofie - aj s 13 000 m²
pozemku za 1,7 milióna korún (!). Kaštieľ bol z veľkej časti necitlivo asanovaný
a „doplnený“ supermarketom. Stále opakovaným argumentom zosnovateľov obchodu
bolo, že jednou z hlavných podmienok predaja je, že spoločnosť, ktorá kaštieľ kúpi,
musí zrekonštruovať celý kaštieľ a v časti, kde nebude supermarket vznikne kultúrne
centrum. Ukazovali sa aj vizualizácie. Bol to podvod! Keby to predstavitelia mesta vtedy
mysleli vážne, zakomponovali by takúto podmienku do kúpno-predajnej zmluvy. Nič
také sa v nej však nenachádza a majiteľa kaštieľa teda nič nenúti k tomu, aby s havarijným
stavom tejto pamiatky niekedy niečo robil. Ak sa duša mesta Ružomberok dá
situovať, tak by to bolo práve na sútoku Revúcej a Váhu: Miesto, kde boli objavené
pozostatky pravekého táboriska (!), kde sa našli pozostatky zrejme prvej sakrálnej
stavby v Ružomberku, kde po stáročia postupne vznikal Kaštieľ sv. Žofie a dlho bol
najdôležitejšou stavbou v širokom okolí. To, ako toto miesto vyzerá dnes a ako s ním
zaobchádzame je svedectvom o našej dobe. Prečo v čase, keď sa nám ponúka príležitosť
nanovo premyslieť fungovanie nábrežia Váhu a Revúcej (po dobudovaní diaľnice D1
a odľahčení hlavnej cesty od medzinárodného tranzitu) na toto dôležité miesto dovolíme
postaviť benzínku? Dokážeme rozmýšľať o meste aj v horizonte dlhšom ako jedno
volebné obdobie? Alebo ide iba o to využiť šancu na kšeft, kým sa dá?
LEBO SME ĽAHOSTAJNÍ.
Lebo naši volení zástupcovia by si podobné „fóry“
nedovoľovali, keby nemali istotu, že väčšina nad tým aj tak mávne rukou a kým prídu
nové voľby už si to nik nebude pamätať. Začnime byť uvedomelí. Zapamätajme si tieto
kauzy! Zapamätajme si aktérov týchto káuz! Lebo väčšinou sú stále tí istí – ako v roku
2001, tak aj v roku 2011.
VIDEO a ROZHLAS
STANOVISKO CECHU ARCHITEKTOV
Pre nás je táto kauza ani nie tak o tom trojuholníku trávy, na ktorom rastie pár stromov
s neveľkou hodnotou. Snažíme sa povedať, že tu hovoríme o sútoku dvoch riek a o kaštieli
sv. Žofie (nie je náhoda, že kaštieľ vznikol práve tu). To sú vždy miesta, ku ktorým sa
treba správať obzvlášť pozorne a citlivo v mestskom kontexte. V civilizovaných krajinách
na takýchto miestach vznikajú parky, múzeá, galérie, zóny oddychu (Viď obrázky sútokov
riek – napr. Passau, Koblenz, Berlín a iné.). Je pravda, že dnes Ružomberok nábrežie
a sútok kvôli frekventovanej nábrežnej komunikácií fakticky nemá. Tu však musíme uvažovať
v dlhodobejšom horizonte – po dobudovaní diaľnice D1 sa pre naše mesto postupne otvoria
nové možnosti ako pracovať s nábrežím. Treba veriť, že aj kaštieľ ešte nie je úplne stratený.
Napriek necitlivej rekonštrukcií, ešte stále žije a ľahko sa môže stať, že prežije aj plechovú
škatuľu, ktorá slúži ako nákupné centrum. Vnímame to tak, že realizáciou benzínovej pumpy
na tomto mieste, dostane kaštieľ sv. Žofie smrteľnú ranu.
Po dobudovaní diaľnice D1 sa doprava na Žilinskej ceste zredukuje minimálne 7x (je to
záver dopravnej štúdie, ktorú si dala vypracovať Diaľničná spoločnosť). Vzhľadom na túto
skutočnosť je úplne nelogické a nerozumné mať na 3,5 km úseku 4 benzínové pumpy,
a z toho jednu na cennom sútoku riek a v dopravne kolíznej križovatke. Predložené dopravné
riešenie je podľa nás viac ako problematické, napriek tomu, že konatelia spoločnosti
deklarujú, že majú predbežný súhlas príslušných orgánov.
STANOVISKO SLOVENSKÉHO RYBÁRSKEHO ZVÄZU
MsO Ružomberok
Sútok Váhu a Revúcej je jedinečným neresiskom, ktorým sa nemôže pochváliť žiadne
mesto na Slovensku. V krátkosti možno spomenúť, že sa tu rozmnožuje
hneď niekoľko druhov rýb: hlavátky (druh chránený smernicou o
biotopoch), podustvy (hromadne aj niekoľko sto kusov), mreny
(zriedkavo), lipne (ohrozený druh), hlaváče pásoplutvé aj bieloplutvé
(druh chránený smernicou o biotopoch) a samozrejme pstruhy potočné.
Okrem toho sa tu objavili čereble, bioindikátory čistej vody. Váh bol
do NATURY2000 zaradený najmä kvôli výskytu prirodzenej populácie
hlavátky, európsky ohrozeného významného druhu a tiež kvôli hlaváčovi
bieloplutvému (európsky významný druh). V prípade zregulovaného Váhu a
dolného úseku Revúcej nemožno hovoriť o zachovalom biotope, napriek
tomu dôvod ochrany tu je - ochrana prirodzeného neresu na prirodzenom
dne. V súčasnosti je zákonné územie ochrany od dvojstupňa pri bývalom
závode SOLO (Revúca) a od železničného mostu po most do Dolného Kubína (Váh). O
tejto skutočnosti informuje tabula dokumentujúca hodnoty tohto
sútoku. Je nainštalovaná pri ceste 1/18 od decembra 2011.
Ing. Miroslav Zontág, hospodár MsO SRZ Ružomberok
PRÍKLADY SÚTOKOV V EURÓPE